Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • de

Obsah

Ján Koperdan 1903 - 1964

 

Narodený: 17. februára 1903 v Studenci

Vysvätený:  29. júna 1927 v Spišskej Kapitule

Zomrel: 24. mája 1964

Pochovaný:  27. mája 1964 v rodnom Studenci.

 

Účinkovanie vo  Valaskej Dubovej 1955-1960.

Po necelých štyroch rokoch účinkovania v Bobrovci ako nepohodlný, musel Koperdan nedobrovoľne farnosť opustiť, a bol preložený do susedného Ružomberského okresu do malej farnosti pod Chočom, do Valaskej Dubovej[54]. Bola to malá, tichá a sympatická obec, kde sa Ján Koperdan udomácnil a taktiež si tu našiel spriaznené duše. No s Bobrovčanmi mal aj naďalej dobré kontakty o čom svedčí aj to, že na odpusty tu chodilo mnoho ľudí z Bobrovca.[55]

Po príchode sa aktívne pustil do účinkovania a hneď upútal pozornosť aj OCT v Ružomberku, ktorý píše: „Medzi najaktívnejších duchovných v okrese radia sa správca fary Štefček Martin v Hubovej, správca fary Adamec Pavol v Stankovanoch, ktorí spolu úzko spolupracujú, ďalej správca fary Kútnik Jozef v Sliačoch a správca fary Koperdan Ján vo Valaskej Dubovej. Ostatní duchovní vyvíjajú priemernú, alebo slabú aktivitu.“[56]

Venoval sa tu, tak ako aj na predošlých pôsobiskách mládeži, prevažne miništrantom a často ich bral na výlety, či už na blízky Choč, do Korytnice či do Nízkych Tatier. Počas letných prázdnin u neho trávili voľné chvíle aj jeho synovci a netere. Mnoho času trávil cestovaním za literatúrou a prameňmi k svojej obľúbenej činnosti, ktorou bola história regiónu. Svojim súrodencom[57] a tiež ich deťom vypomáhal finančne pri ich štúdiách.

Veľmi zodpovedne sa staval k vyučovaniu náboženstva, čo nebolo veľmi po vôli straníkom, pretože tí v rámci akcie „vyučovanie náboženstva“ sa snažili o presný opak a chceli dosiahnuť čo najnižšie počty prihlásených žiakov na tento predmet.[58] V Ružomberskom okrese im to išlo pomerne ťažko, lebo skoro celý okres bol katolícky.[59]Správe o priebehu vyučovania náboženstva v okrese Ružomberok z júna 1955 píše OCT: „Slabší záujem o vyučovanie náboženstva prejavili farári Sula Ondrej, Kubala Karol, Štrbina Hypolit, Špes Maximilián, Húšťava Ján, Štuckner Mikuláš a dekan Pavčík Jozef. Príliš horliví sa prejavili Štefček Martin, Adamec Pavol, Oravský Daniel, Kútnik Jozef[60] a Koperdan Ján.“[61]

Cirkevný tajomník sa v Správe o priebehu vyučovania náboženstva za r. 1955/56 sťažuje, že niektorí kňazi, ak nestihnú prísť včas na hodinu náboženstva z rozličných dôvodov, žiadajú riaditeľov škôl o náhradné termíny a v mnohých prípadoch je im vyhovené. Medzi kňazmi, ktorých spomína je aj Koperdan. „Riaditelia celkove boli o tom poučení. Bolo im doporučené, aby náhradné hodiny nepovoľovali, čo majú duchovnému takticky zdôvodniť.“[62] Komunisti veľmi ostro sledovali túto citlivú vec a neunikol im žiadny prehmat v tejto oblasti. „Porovnaním mesačných hlásení učiteľov náboženstva a výkazov, ktoré nám doručili riaditelia škôl v okrese zistili sme následovné závady: Na Národnej škole vo Valaskej Dubovej je prihlásených na vyučovanie náboženstva 72 žiakov, kde podľa platných smerníc majú byť utvorené 2 odd. po 2 hodiny vyučovania týždenne, teda mesačne 16 hodín. Miestny duchovný však hlási skutočne odučených hodín 18 za mesiac október. Žiadame s. vedúceho o zaistenie nápravy.“[63]

Po istej dobe sa Koperdan rozhodol poopravovať na kostole zasvätenému sv. Michalovi a na fare to, čo bolo nevyhnutné. Z plánu investícií, ktoré zaslal KNV v Žiline môžeme vidieť k akým úpravám sa rozhodol. Na kostole sa vykonali tieto opravy: obloženie mokrého muriva vo svätyni mramorom a vydláždenie svätyne, oprava strechy veže a kostola, oplotenie kostola, výstavba skladiska pri kostole na uskladnenie vecí, úprava odvodu vody, nový hlavný oltár z mramoru. Zaviedol elektrinu do kostola a dal prerobiť organ na elektrický pohon.[64] Boli to nemalé opravy.[65]

5. júna 1959 sa v Správe o cirkevnej problematike v okrese od okresného cirkevného tajomníka Petra Mihalika dozvedáme, že: „Bývalý duchovný vo Valaskej Dubovej Stolárik má kľúče od kostola, kde konal obrady aj za prítomnosti veriacich, za čo bol tamojší správca fary písomne napomenutý, aby toto nedovoľoval. Takýto duchovný môže konať svoje obrady len za zatvorenými dverami bez účasti veriacich.“[66] Kňazi vo výrobe, resp. kňazi mimo pastorácie, teda aj Stolárik Ladislav, ktorý v minulosti pôsobil ako farár vo Valaskej Dubovej[67] tu naďalej býval a mal prísne zakázané slúžiť verejné omše.

Koperdan sa živo zapájal do diskusií na mierových poradách[68], kde sa často vyjadroval k aktuálnym témam spôsobom, ktorý neveľmi imponoval okresným funkcionárom. Zo záznamov z týchto porád môžeme z jeho vystúpení vycítiť jeho triezvy pohľad na veci, ktorý sa snaží predkladať v súlade s náukou cirkvi. V jeho vystúpení k otázke JRD jasne poukázal na potrebu sociálnej spravodlivosti: „Ľudovodemokratická ČSR vyriešila mnohé otázky, ktoré predtým boli pálčivé. Napríklad bratský pomer Čechov a Slovákov. Okrem toho odstránila žobrotu a teraz rieši cigánsku otázku. V týchto dňoch sme svedkami jedinečného sociálneho činu: nové zníženie cien a súčasne zvyšovanie mzdy, dôchodkov a rodinných prídavkov. Osobitné stanovisko zaujal vo veci JRD, ktoré už viac rokov odborne študuje. Napr. výška odmeny za prácu nemôže závisieť len na práci samotnej, lebo rovnaká práca prináša väčší zisk v úrodnom kraji, menší zisk v kraji menej úrodnom. Tu vzniká nerovnosť, ktorú treba nejakým spôsobom odstrániť. Sám pracuje na takomto pláne, ako pomôcť družstvám k rozkvetu a členom k blahobytu.“[69]

Vo svojom príspevku na novembrovej porade v roku 1959 uviedol: „Za čias sv. Klementa, pápeža v 1. storočí, boli pomery v rímskej ríši hrozné. Vytváral sa svetový ideologický prelom: padala mytológia, padal pohanský svetový poriadok, padali pohanské náboženstvá. Vedenia sa ujímalo kresťanstvo. Opisuje to spisovateľ Plínius v dobe cisára Trajána. Nové učenie, učenie lásky a jednotnosti zaujíma mysle všetkých, láme rímsku hegemóniu. Nepomáha ani krvavé prenasledovanie kresťanov pre záchranu ríše. Padá staré, rodí sa nové. I dnes. Rúca sa starý poriadok v každom ohľade i v ľudskom zmýšľaní, tvorí sa nové na každom poli, i nová vierouka i nová mravouka. K tomuto vytváraniu nového, v zmýšľaní človeka a v spôsobe života má zaujať stanovisko budúci cirkevný všeobecný snem a k tomuto sa musíme pričiniť rozhodne aj my. Naším poslaním je učiť, viesť. Nuž učme a veďme správne, ako to vyžaduje záujem rozvinutia celého človeka na poli hmotnom i na poli duchovnom. Kresťanstvo je nám v tom zárukou.“[70]

Z krátkych správ, ktoré sa nám zachovali vieme, aké asi bolo presvedčenie a vzťah Jána Koperdana k „ľudovodemokratickému“ režimu. „Farár Koperdan vo Valaskej Dubovej sa kladne vyslovil k článku uverejnenom v Pravde dňa 13. novembra o pomere štátu k cirkvi. Jeho vyjadrenie bolo však len povrchné a dalo sa vycítiť to, že ináč hovorí a ináč myslí.“[71]

„11. novembra t. r. (1956- pozn. aut.) bol vydržiavaný odpust vo filiálnom kostole v Martinčeku (Likavka). Správca fary Ľudovít Ševčík požiadal o výpomoc Koperdana z Valaskej Dubovej a Špesa z Ludrovej[72], ktorý mal mať kázeň. Oneskorením však musel ho zastúpiť v kázni Koperdan, ktorý bol nepripravený a hovoril o histórii kostola. V závere však ukončil s týmito slovami: „Nech tento kostol slúži v dnešnej dobe na ochranu cirkvi svätej.“ Avšak na to, aby prítomných poučil o plnení povinností voči štátu, na to si nespomenul.“[73]

Štátna moc sledovala každú väčšiu akciu, kde by mohlo dôjsť k nejakým protivládnym rečiam a ovplyvňovaniu verejnej mienky kňazmi. K odpustom sa vyjadrovala povrchne[74], no na druhej strane náboženské slávnosti, ktoré sa nedali len tak zrušiť považovali za semenisko „nebezpečných“ názorov.[75]

 

                                                                                                  zdroj: http://koperdan.szm.com/zivotopis.html

Odkazy:

54] Valaská Dubová mala v roku 1958 okolo 900 veriacich. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, kart. 88.

[55] „V tomto zbore ešte badať vplyv bývalého farára Koperdana, čo sa prejavilo zvlášť tým, že veľmi veľa bobrovčanov bolo na odpuste vo Valaskej Dubovej, kde ich tamojší farár zavolal. V Bobrovci i keby farár neprišiel odbavovať pobožnosti, bude kostol úplne zaplnený.“ Správa o religiozite za rok 1956 v okrese Liptovský Mikuláš. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 460/1957 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 83.

„Kantor s bobroveckým cirkevným spevokolom bol spievať vo Valaskej Dubovej na odpuste, čo nemalo byť ONV v Ružomberku dovolené.“ Situač. správa OCT v Liptovskom Mikuláši, III. štvrťrok 1956. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/1956 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 77.

[56] Situač. správa OCT v Ružomberku, 30. jún 1955. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/2 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 76.

[57] Bratovi Štefanovi prispieval na jeho štúdiá v Krakove.

[58] OCT v Ružomberku píše: „Celkove by sa bolo prejavilo menšie percento detí prihlásených k výučbe náboženstva, keby sa na prihlasovanie nevplývalo zo strany matiek často aj v takých rodinách, kde otcovia detí sú pomerne dobrej politickej a ideologickej úrovne, alebo sú zamestnaní na úsekoch, kde sa vyžaduje minimálna politickoideologická uvedomelosť. Pre riešenie týchto problémov bude nutné i naďalej viesť politicko- výchovnú prácu výchovnými orgánmi na rôznych pracoviskách a trpezlivo vysvetľovať, že je nemožné sa pridržiavať dvoch ideológií.“ Správa o cirkevnej problematike v okrese, jún 1959. ŠOKA Liptovský Mikuláš, R ONV- odbor školstva a kultúry Ružomberok, kart. 25.

[59] V ružomberskom okrese podľa správy R ONV je 51.250 obyvateľov z toho 45.000 rímskokatolíkov. Správa o religiozite, 3. máj 1957. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, kart. 83.

[60] Kútnik Jozef výstižne povedal: „Nám sa veriaci, hlavne mládež vymkli, ale komunisti ich ešte nezískali.“ Situač správa OCT v Ružomberku, 30. jún 1955. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/2 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 76.

[61] Situač. správa OCT v Ružomberku, 30. jún 1955. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/2 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 76.

[62] ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/1956 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 77.

[63] Situač. správa OCT v Ružomberku, november 1955. ŠOKA Liptovský Mikuláš, R ONV- odbor školstva a kultúry Ružomberok, kart. 15.

[64] Porov.: Situač. správa OCT v Ružomberku, december 1955. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/1956 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 77.

[65] Na fare sa previedla oprava strechy, schodiska na povalu, omietnutie fary, oprava starej vakovky, zavedenie vodovodu a kanalizácie, výstavba kúpelne a príslušenstvo, nové vchodové dvere. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, kart. 92.

[66] ŠOKA Liptovský Mikuláš, Rada ONV Ružomberok- odbor školstva a kultúry, ukl. znak: cirkev 460/1959, kart. 25.

[67] Stolárik bol od roku 1940 správcom fary vo Valaskej Dubovej a neskôr farár. Schematismus... MCMXLVIII. Ružomberok: Lev, 1948, s. 226.

[68] Pozri prílohu č. XY

[69] MNV Ružomberok, pracovná porada r. k .duchovenstva v okrese, 9. III. 1959, ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, kart. 96.

                Súčasná úloha cirk. tajomníka: „Okrem bežných otázok cirkevnej agendy pripadá teraz cirkevnému tajomníkovi aj úloha navštevovať duchovných v Lúčkach a v Liskovej, vplývať na nich, aby pomohli pri socializácii dediny. V Lipt. Sliačoch navštíviť spolu sa s. Obuchom duchovného a požiadať ho o pomoc pri združstevňovaní obce. V Lúčkach prejednať zabezpečenie nerušeného pokoja v kúpeľoch, kde sa schádzajú ženy do kaplnky. V Ružomberku prejednať premiestnenie sochy z Leninovho nábrežia. Vo Valaskej Dubovej vplývať na duchovného, aby pomohol pri založení pašienkárskeho JRD.“ Správa o cirkevnej problematike v okrese od OCT v Ružomberku, 5 jún 1959, ŠOKA Liptovský Mikuláš, Rada ONV Ružomberok- odbor školstva a kultúry, kart. 25.

[70] Ústredným bodom pracovnej porady rim. kat. a ev. a. v. duchovných v okrese Ružomberok dňa 25. novembra 1959 bolo: Medzinárodné a vnútropolitické udalosti posledných čias, formy pastoračnej a mimopastoračnej činnosti duchovných dneška, poľnohospodárska otázka a 3. päťročnica. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, kart. 96.

[71] Situač. správa OCT v Ružomberku, november 1955. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/2 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 76.

[72] V ružomberskom okrese bolo povolené k odpustom a Veľkej noci si privolať k spovediam na výpomoc najviac dvoch kňazov. Situač. správa OCT v Ružomberku, február 1956. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/1956 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 77.

[73] Situač. správa OCT v Ružomberku, IV. štvrťrok 1956. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/1956 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 77.

[74] „Zisťujeme, že odpusty sú viac- menej tradičné zvyklosti a zábavy pre duchovných, ktorí sa chcú zadarmo najesť a napiť.“ Situač. správa KCT v Žiline, IV. štvrťrok 1956. ŠOBA Bytča, KNV Žilina- odbor cirkevný, ukl. znak: cirkev 463/1956 - Správy o sledovaní cirkevného života, kart. 77.

[75] „Jednotliví duchovní r. k. vyznania sa snažia plniť úlohy požiadaviek verejného záujmu. Pritom sa snažia udržať stav v prospech aktivity svojej cirkvi. R. k. duchovní k tomu cieľu využívajú spovede, zvlášť pri výročných cirkevných slávnostiach tzv. odpustoch, kedy pozývajú susedných kňazov na pomoc ku spovediam a kázňam... Podobne sú využité každodenné ranné bohoslužby, ktoré navštevujú skoro všetci starí ľudia na dedinách a dôchodcovia. Tieto denné bohoslužby do určitej miery hatia zdravý zber poľnohospodárskych plodín na dedinách, kde sú väčšinové JRD. Toho času ešte denné bohoslužby nemožno zrušiť.“ Správa o cirkevnej problematike v okrese od OCT v Ružomberku P. Mihalika, 5 jún 1959, ŠOKA Liptovský Mikuláš, Rada ONV Ružomberok- odbor školstva a kultúry, kart. 25.