Aktuálne počasie

dnes, utorok 26. 9. 2017
16 °C 4 °C
streda 27. 9. 16/6 °C
štvrtok 28. 9. 14/3 °C
piatok 29. 9. 14/5 °C

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 5
DNES: 175
TÝŽDEŇ: 610
CELKOM: 140435

Sviatok

Meniny má Edita, Edina

Dátum a čas

Dnes je utorok, 26.9.2017, 3:54:59

Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • de

Obsah

História

Prvý písomný záznam o Dubovej sa zachoval v listine datovanej rokom 1323. V roku 1474 obci kráľ Matej potvrdil valaské privilégiá. Od 14. storočia do polovice 17. storočia sa usadzovalo na našom území valašské obyvateľstvo, ktoré na chov valašského dobytka využívalo horské oblasti Slovenska. Základným zdrojom obživy obyvateľov obce bolo od jej vzniku pastierstvo a salašníctvo. Strmé svahy Choča sa využívali na pasenie oviec – valašiek.Obec bola spravovaná dedičnými richtármi a patrila Likave. V roku 1556 sa dostala pod právomoc oravského panstva. Z oravského regiónu bola Valaská Dubová vyčlenená a v roku 1941, kedy sa stala súčasťou okresu Ružomberok. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia, keď sa začala rozvíjať priemyselná výroba, hľadali obyvatelia obce zamestnanie v továrňach, ale najcharakteristickejšou prácou pre mužov sa stalo spojárstvo, ktoré živilo väčšiu časť rodín.
Výňatok z najstaršej histórie obce uchovaný v archíve v Liptovskom Mikuláši


Valaská Dubová je slovenská obec v politickom okrese Dolný Kubín, potom Ružomberok. Nadmorská poloha 649 m, role 313,4122 ha, lúky 128,5965 ha, záhrady 9,4977 ha, pastviny 327,4906 ha, lesy 471,5322 ha, neplodná zem 28,1114 ha. Dovedna 1278,6406 ha. Ľud hovorí stredoslovenským nárečím s tvrdým odtienkom vo výslovnosti (ť = t, ď = d). Prvý raz sa spomína r. 1323 v listine magistra Doncha, ktorou tento udelil svojmu sluhovi Michalovi les medzi Oravou a Dubovou. Roku 1324 turčiansky konvent túto listinu prepísal, r. 1355 uhorský kráľ Ľudovít I. potvrdil donáciu. R. 1332 – 1337 je udaná fara v Dubovej, ktorá vtedy patrila do Liptova, r. 1469 patrila hradu Likave, r. 1474 Dubová ako valaská osada žiada od kráľa Mateja Korvína, aby obnovil a potvrdil dávne slobody, prislúchajúce jej obyvateľom, t. j. valaské práva, ktoré Matej skutočne aj obnovil a potvrdil, r. 1526 kráľ Ľudovít prepísal a potvrdil valachom listinu Mateja Korvína, r. 1550 kráľ Ferdinand I. potvrdil tie isté valaské práva. Dubová prišla pod právomoc Oravy r. 1556, keď sa Fraňo Thurzo stal pánom Oravy. R. 1560 sa uchádza Peter Dubovský o obnovenie šoltýskej listiny v Dubovej, ktorá mu bola zhorela, v tom istom roku vydal Fraňo Thurzo úradnú listinu na šoltýstvo v Dubovej. Tu prichodí Dubová prvý raz ako príslušenstvo Oravského hradu, lebo Thurzo píše o nej ako o „ našej osade zvanej Dubová, patriacej Oravskému hradu“. R. 1564 je to výslovne uvedené v žiadosti valachov o oslobodenie od daní, kde sa podpisujú poddaní oravskí valasi osady Dubová, r. 1574 sú valasi z Dubovej vyňatí spod platenia krajinskej dane. R. 1574 sa spomína Peter Luther, richtár z Valaskej Dubovej, potom Tomáš Bacza, ďalej Tomáš Schuwad, Jirík Melcher a Gallove siroty, r. 1575 pri zasadnutí valaského súdu sa spomína ako člen súdnej komisie Tomáš Bacza z Valaskej Dubovej. R. 1598 má Valaská Dubová, patriaca Oravskému hradu, 8 sedliackych a 20 želiarskych domov, r. 1608 mala Valaská Dubová podľa minulého sčítania 8 domov, pretože všakje veľká chudoba, 5 sa nezdaňuje, ostávajú 3 domy. Vo vizitácii E. Lányiho je Valaská Dubová žaškovskou fíliou. R. 1615 má Dubová hole Choč a Kozinecz, chová 500 oviec, r. 1619 má Valaská Dubová 6 sedliakov, 13 želiarov, okrem toho šoltýstvo, pri ktorom bol mlyn. Najstaršie rodinné mená: Záň, Kyveň, Sopúch, Šurka, Uhrík, Kello, Putyrka, Zubor, Fargač, Havran, Ďumbier, Kocúr. R. 1624 – 1626 bolo na šoltýstve a na valaských raliach osevnej plochy na 280 lukien zrna, lúk na 23 vozov sena, 1 mlyn a jeden „foluš“ (valcha), žilo tu 34 rodín (asi 170 ľudí), dedina sa označovala takto: „Dubowa Walaska, kiben oroszok laknak“ (v ktorej bývajú Valasi), rale sa nazývali: „oroszok földjei“ (valaské zeme). R. 1647 sa tu spísalo 1,5 orty (6 ralí) okrem šoltýstva. Hranice chotára spred r. 1677: „Z Jasenowcy po Brestowu, z Komnatyany po Hlawačku, z Likawčany po pílu, na Choči spolu z Likawčany y z Liskowcy i Kubincy držya“, r. 1667 bola revízia chotárnych hraníc. Dubovskí Valasi mali pozemky až v Zázrivej, ako hovorí listina župana Štefana Tökölyiho, vydaná r. 1665, týkajúca sa potvrdenia držby lúk zvaných Vaszkovské, ktoré sú pri osade Zázrivá. Pre tieto lúky majú so Zázrivčanmi spor, ktorý Štefan Tökölyi r. 1670 podľa práva rozriešil. R. 1677 je na šoltýstve 11 hospodárov, z ktorých boli 4 poverení richtárstvom, ostatní platia za oslobodenie od robôt výkupné po 1 toliari. Počas kuruckých bojov dedina spustla. R. 1686 sa spomína, že skoro celá dedina je opustená jednak pre neúrodnosť pôdy, jednak pre neúmerné dávky, ako aj pre veľmi časté ubytovanie a rekvirácie likavských a oravských posádok, preto neobrábali a neobývali viac ako ¾ rale, r. 1690 boli 4 rale zaľudnené a časť šotýstva. K tomu bolo poznamenané, že táto dedina tak z hornej oblasti (Oravy), ako aj z dolnej oblasti (Liptova) leží na hlavnom prechode, a tak je z oboch strán ničená ubytovaním vojska. R. 1712 boli obsadené 4,5 rale so šoltýstvom, osevnej plochy bolo na 91 prešporských meríc zrna, r. 1719 bolo 1,75 rale opustenej, ostatné boli riadne obývané, boli 2 mlyny, 6 liehovarných kotlov, 6 klátov včiel, r. 1728 okrem dobytkárstva a roľníctva, ktoré pre vrchovitú polohu a skalnatú pôdu donášalo málo osohu, nútili pomery obyvateľov tohto miesta obchodovať s tabakom, hoci to bola veľmi namáhavá práca. R. 1750 postavili nový murovaný kostol, ten však bol tesný, r. 1815, keď sa znovu utvorila fara v Dubovej, kostol rozšírili. Správa dediny do ustanovenia tereziánskeho urbára bola zverená dedičným šoltýstvom pod menami: Dubovský, Kučera, Gregorovič, Smolka atď. Po zavedení urbára nastala doba volených richtárov (starostov). Fara vo Valaskej Dubovej, utvorená pred rokom 1332, medzičasom zanikla, v dobe reformácie bola pridelená do Žaškova, počas rekatolizácie do Komjatnej, znovu bola utvorená r. 1815. R. 1828 tu bolo 99 domov a 743 ľudí. R. 1837 je známa obchodovaním s uhorským tabakom. V poddanskom pomere oproti hradnému panstvu ostala do vynesenia zák. čl. IX z r. 1848. Prvé zameranie obecného chotára bolo v r. 1850, zistená výmera 2223 kat. jutár 829 štv. siah. R. 1863 – 1867 postavili na mieste starého kostola nový, ktorý stojí až podnes. Po zrušení poddanstva bol pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi Valaskej Dubovej upravený urbárskou dohodou z 3. XII. 1869. Podľa sčítania r. 1870 tu bolo 87 domov a 694 ľudí. Valaská Dubová patrila k Uhorsku, od roku 1918 patrí k ČSR. Podľa sčítania r. 1930 tu bolo 164 domov a 700 ľudí, r. 1940 162 domov a 707 ľudí. Znak Valaskej Dubovej: geleta, črpačka a fujara.