Otvorenie úplne nového detského ihriska Dubáčik

7. august 2021  Túto sobotu sme slávnostne otvorili úplne nové detské ihrisko Dubáčik v našej obci. Ihrisko vzniklo vďaka finančnej podpore obce a sponzorov, za čo im ďakujeme.

Podarilo sa nám *, vybudovať nové a moderné ihrisko s umelou trávou, dopadovými plochami, pieskoviskom so strechou, hojdačkami, vežami so šmýkačkami, hojdačkami, domčekom pre bábiky, veľkou trampolínou, setmi na sedenie a opraveným oplotením. Dúfame, že nám všetkým bude dlho slúžiť.

Na slávnostnom otvorení školského dvora bola pekná účasť rodičov a detí, bolo vydaných 150 porcií gulášu a rozdaných 81 darčekov pre deti. Dokonca darček chceli aj poniektorí ktorí na otvorení  ani neboli. A ani na brigáde.
*Pozn.: Podarilo sa nám znamená - zamestnanci OÚ, starosta s rodinou, dvaja aktivační pracovníci a niekoľko brigádnikov z radu rodičov - tak presne dvaja, Stanislav P. a Marek B, obrázky namaľovala
Linda M.

Valaská Dubová dobieha dlhoročný investičný dlh aj nad rámec svojich možností

Deti sa už môžu tešiť z nového ihriska

VALASKÁ DUBOVÁ (7. – 12. augusta 2021) - Určitá časť dospelej mužskej populácie si pamätá na časy povinnej základnej vojenskej služby, ktorú v Slovenskej republike zrušili na prelome tisícročí, teda pred zhruba 20 rokmi. Spomínam to preto, že na „vojenčine“ fungoval okrem iného aj princíp „Vojak sa stará, vojak má“. Teda veliteľ, nadriadený, alebo mazák niečo vojakovi nariadil a ten mal príkaz splniť bez ohľadu na to, že mu na prácu nedali žiadne potrebné náčinie, náradie, materiál a ani peniaze. Nakoniec vojak splnil, čo bolo treba, a niektorým jedincom sa podarilo urobiť z ničoho

priam zázraky. Možno to nie je až stopercentné prirovnanie k práci v obecných samosprávach typu Valaská Dubová (780 obyvateľov), ale niečo veľmi podobné sa deje aj tam. Takáto obec by potrebovala na okamžité vyriešenie investičného dlhu (cesty, chodníky, budovy, športoviská, inžinierske siete...), teda všetkých investícií, ktoré sa roky nemohli urobiť, odhadom aj viac miliónov eur. To je samozrejme z jej bežného príjmu nemožné. Navyše, všetko by sa naraz aj tak robiť nedalo, práce majú určitú následnosť.

Od starostu takejto obce, ktorá má v podstate len základné vybavenie, techniku a minimum peňazí a zamestnancov, vzhľadom na úlohy, ktoré musí zabezpečovať, si obyvatelia, chatári aj turisti, či príležitostní návštevníci, vyžadujú služby na úrovni, akoby žili v oveľa bohatších obciach, prípadne v meste. V podstate sa im niet čo čudovať, lebo globalizácia a bleskovo šírené informácie hovoria, ako ľudia žijú inde (na druhe jstrane, v 2/3 sveta sa bežným ľuďom určite žije horšie ako na Slovensku). Nebolo by však od veci, keby s určitým rešpektom a   chápavým postojom zobrali ľudia na vedomie skutočnosť, že v takýchto obciach majú väčšinou rokmi vytvorený, ťahajúci sa investičný dlh. Pre obce tejto veľkosti dlho neboli prístupné ani peniaze z eurofondov, keďže sa preferovali sídlanad 1-, 2- až 3-tisíc obyvateľov, ako v ktorom prípade. Pre  malé obce bolo možné čerpať eurofondy len v dvoch rokoch (2006 a 2015). Pritom sú to obce rozlohou obývaného územia veľké, s mnohými ulicami, obecnými budovami aj 50 rokov starými a spravidla nevysporiadanými pozemkami . Všetko treba robiť od základu. Vtedy nastupuje starosta čarodejník, alebo tzv. starosta z presvedčenia. Starosta zhotoví projekt často aj z ničoho, alebo z peňazí len za materiál. Ideálne je, keď sa nájde niekoľko ochotných ľudí, ktorí vedia priložiť ruku k svojpomocne robenej práci, teda brigádnici, prípadne sponzori schopní prispieť nejakým eurom na užitočný projekt. Tak sa ušetrí obci polovica financií, ktoré by išli aj pri verejnom obstarávaní cez projekt realizovaný firmou. Projekt je časom hotový, starosta a jeho pomocníci (ak nejakých má) vyšťavení, pekná vec sa podarí. Ale už na nich čaká zoznam ďalších desiatich podobných úloh a projektov. Ľudia sú spokojní, že niečo nové majú na využívanie, aj starosta je spokojný, keď aspoň pár občanov vysloví uznanie, že odviedli dobrú prácu. Dobré slovo je pre takýchto ľudí často viac ako peniaze, lebo prácu robia ako svoje poslanie. No ale dosť už rečí, pozrime sa ako sa vo Valaskej Dubovej podarilo urobiť krásne detské ihrisko, prakticky v predchádzajúcich riadkoch uvedeným štýlom.

Ihrisko „za milión" a pritom urobené svojpomocne

Starosta Igor Tulinský so šibalstvom sebe vlastným otvára problematiku: „Detské ihrisko
sme urobili tak zľahka v priebehu júna a júla tohto roku popri ostatnej starostlivosti o obec. “Potom už vážnejším hlasom dodáva: „Nové detské ihrisko sme slávnostne otvorili 7. augusta, podporilo nás aj krásne slnečné počasie. O našom úmysle sme informovali cez obecný rozhlas a bol to balzam na dušu, keď sa areál nového miesta detskej zábavy naplnil na prasknutie. Ihrisko zaplnené deťmi, rodičmi, naozaj krásny ľudí pocit, keď človek vidí toľko mládeže z obce pokope. Prijal som to veľmi pozitívne, lebo ľudia tak dali najavo, že vnímajú dianie v našej dedine a tento počin ich potešil.“

Na uvítanie prítomných obec pripravila guláš, čapované pivo, deti dostali darček, sladkosti,zahrali si aj niekoľko súťaží. Starosta Tulinský konkretizuje, čo všetko sa stalo súčasťou ihriska na rozlohe 210 metrov   štvorcových. „Máme tam osadenú lezeckú stenu, lanové zliezačky, kamikadze šmýkačku pre väčších, šmýkačku s chytadlami pre menšie deti, veľké pieskovisko, niekoľko strunových hojdačiek, veľkú aj malú hojdačku, hniezdo, trampolínu, domček pre bábiky, náraďovňu. Dopadové plochy sú kompletne pokryté umelou trávou,

pod ňou je tiež všetko ako treba – makadamová vrstva, piesok, odvodnenie. Celý areál postavený v starej základnej škole dostal nové múry, doasfaltovali sme cesty okolo, upravili prostredie. Detské ihrisko sme urobili v rámci najnovších predpisov, osadili sme certifikované herné prvky, zabezpečili prevádzkový poriadok.“

Podľa  starostu na akciu Výstavba detského ihriska bolo schválených 5 tisíc eur, lebo na väčšiu čiastku financie v rozpočte obce neboli. Ľudia, ktorí sa v danej problematike aspoň trochu vyznajú, vedia, že v prípade dodávateľsky urobených prác, by zaplatila obec len za dopadové plochy cez 6 tisíc eur. No a z výpočtu osadených prvkov, z ktorých len malá strunová hojdačka stojí 400 eur a napríklad veľká 1 500 eur a viac, si každý vie vypočítať, že vo Valaskej Dubovej opäť raz urobili zázračnú prácu – za malé peniaze, veľká muzika. Opäť znela stará pesnička – svojpomocná práca vo voľnom čase, brigády, naháňanie

sponzorov, vôľa urobiť niečo užitočné a potešenie z hotového diela a dobrého ohlasu tých,

ktorým bolo určené. Vynikajúcou správou je krásna návštevnosť ihriska počas celého augusta, od prvého dňa bolo ihrisko každý deň plné, deti za dozoru rodičov ho naplno vyťažili.

Práca v najvyšších „otáčkach" Igor Tulinský výsledok práce komentuje s jemu vlastným podfarbeným spôsobom: „Dostávame  sa do takej polohy, že čím viac sa obraciame, improvizujeme za nedostatku finančných prostriedkov, tým viac ľudia chcú. Jednoducho to vyžadujú, lebo taká je doba. Všetko je krásne keď sa urobí. Na druhej strane, čím má obec viac objektov, budov, areálov a zabezpečuje viac akcií, služieb, tým sa viac roboty ukazuje.

Všetko treba skontrolovať, dozrieť, poopravovať.“

Pôvodne sme chceli ihrisko len zrekonštruovať, ale zub času sa aj tu neúprosne  podpísal, i keď slúžilo len osem rokov – odovzdané bolo v decembri 2013 . Všetky prvky ihriska boli v dezolátnom stave a drevené prvky už boli prehnité.