História poľovníctva na našom území.

Lov zveri bol v minulosti neoddeliteľnou súčasťou života človeka a od jeho úspešnosti premôcť divú zver, závisel život ľudí v rode, alebo v kmeni. Lov zveri bol voľný a bol spoločnou vecou.

Postupným rozvojom roľníctva, klčovaním lesa a chovom dobytka sa lov postupne vytrácal ako hlavný spôsob obživy. Zánikom prvotnopospolnej spoločnosti a vznikom feudálneho zriadenia sa lov zveri stáva výsadou šľachty na veľa storočí.

Významný posun v práve poľovníctva nastáva až za vlády cisára Františka Jozefa I. v roku 1872, keď vydáva zákon, že v samostatnom poľovnom revíri o výmere 100 súvislých katastrálnych jutár (57,5 ha), patrí výkon poľovného práva vlastníkovi pozemku a ten rozhodol o jeho využití.

Situácia v poľovníctve sa podstatne nezmenila ani po vzniku Československej republiky v r.1918. Až zákon, tzv. “malý poľovnícky zákon“ č.98/1929 Zb., podrobnejšími úpravami zabezpečil čas ochrany a ochranu jednotlivých druhov zveri na Slovensku. Ďalšie zmeny v legislatíve o poľovníctve a v prospech jeho zľudovenia priniesla právna norma z č.225/1947Zb., kde sa veľká pozornosť venovala aj ochrane zveri a rozvoju poľovníctva ako národohospodárskej zložky.