SYN MÔJ

Vezmi ma na prechádzku, syn môj, veď moje nohy sú stále dobré.

Kým budem môcť chodiť, nebudem sa cítiť stará.

Pozvi ma v nedeľu k stolu do svojho domu, nech sa necítim osamelá.

Hovor so mnou s láskou, nespochybňuj moje slová.

My starí ľudia sme ako deti, ktoré majú radi, keď ich  s úsmevom pochvália 

aj keď nie je všetko v poriadku.

Osláv moje výročie, ale nekritizuj moju hlúposť.

Nerozprávaj so mnou s hnevom a neotáčaj sa mi chrbtom.

Stále mám čistú myseľ plnú spomienok.

Príď a navštív ma u mňa doma. Nebudem o nič žiadať, len ma poteš svojou prítomnosťou,

aby som videla tvoju tvár.

Nenechávaj ma smutnú a opustenú. Nepatrím do postele.

Lekári sa mýlia, keď si myslia, že mám choré, boľavé telo.

Pretože mňa bolí duša.

ČO KEBY...

Tak si vravím, čo by sa stalo,
keby sme s Bibliou zaobchádzali ako s mobilom…
Čo keby sme ju stále nosili v kabelke alebo v taške?
Čo keby sme sa pre ňu vrátili, keby sme ju zabudli doma?
Čo keby sme v nej párkrát denne zalistovali?
Čo keby sme cez ňu prijímali textové správy?
Čo keby sme s ňou zaobchádzali tak, ako keby sme sa bez nej nezaobišli?
Čo keby sme ju kúpili deťom ako darček?
Čo keby sme ju používali na cestách?
Čo keby sme ju používali v stave núdze?
Ach, ešte posledné... na rozdiel od mobilu sa nemusíte báť toho,
že by vaša Biblia bola niekedy odpojená zo siete…
Ježiš už totiž účet zaplatil!

Legenda hovorí, že sa jedného dňa stretla lož s pravdou.

„Dobrý deň.“ Povedala lož.

„Dobrý deň.“ Odpovedala pravda.

„Nádherný deň.“ Povedala lož.

Pravda sa rozhliadla, aby sa presvedčila, či je to tak. Bolo.

„Nádherný deň.“ Povedala teda pravda.

„Ešte krajšie je to jazero.“ Povedala lož.

Pravda sa znovu rozhliadla, či je to tak a súhlasila.

Lož bežala k vode a povedala:

„Tá voda je ešte úžasnejšia. Plávajme.“

Pravda sa dotkla vody svojimi prstami a voda bola naozaj skvelá. Dôverovala lži.

Obidve sa vyzliekli a kľudne plávali.

Po chvíli vyšla lož z vody, obliekla si šaty pravdy a odišla.

Pravda nebola schopná obliecť si šaty lži, začala kráčať bez oblečenia a všetci sa jej desili, keď ju uvideli.

A tak sa stalo, že dnes ľudia radšej prijmú lož oblečenú za pravdu, ako holú pravdu.

Jean-Léon Gerôme, 1896