Kostol sv. Michala, archanjela

Novorománsky kostol vybudovaný staviteľom Martinom Vladárom z Banskej Bystrice v rokoch 1860-1866 je jednoloďový, s polkruhovým záverom svätine a v severozápadnom nároží s predsadenou vežou.

Vnútorné zariadenie:

Z väčšej časti je barokové, zachované sú oltáre, kazateľnica aj krstiteľnica.Ostatné zariadenie je novodobé.

Vo svätyni sú dve okná s leptanými sklami s figurálnymi scénami od Ladislava Záborského.

Na klenbe kostola je dekoratívna a figurálna výmaľba od Jozefa Hanulu z roku 1904, signovaná a datované nápisom na západnom poli klenby nad chórom. Výmaľby obnovili v roku 1957 J.Jelínek a v roku 1960 O.Husička (Vítek).

Hlavný oltár sv. Michala, archanjela -je architektonicky neskorobarokový, je z druhej polovice 18.storočia, obraz z druhej polovice 19.storočia. Oltárna architektúra  má mramorovanú polychrómiu a zlátenú rezbu, po stranách sú dvojice stĺpov s korintskými hlavicami predsadenými pred zväzkové palistre. Bohatú dekoratívnosť oltáru dáva zlátená rezba po celom obvode, s akantom, mriežkou a rozetami. Stĺpy nesú zalamované kladie s reliéfnymi zlátenými vetvičkami vo vlyse, vrcholiace horiacimi vázami. Panelový nadstavec s konkávno-konvexne vykrajovaným obrysom zdobí v ploche aplikovaný kruh so skratkou IHS, ktorý je obklopený lúčovou svätožiarou a kruhom obláčikov, po obvode pásom s rojkajami a akantom.Vo vrchole je kríž s korpusom.

V centre oltára je umiestnený novší obraz sv. Michala Archanjela, vytvorený v štýle historizmu s prvkami nazarenizmu. Z tmavšieho pozadia vystupuje osvetlená postava sv. Michala Archanjela odetého v zbroji, s plamenným mečom v pravici, ktorý jednou nohou stojí na hrudi diabla ležiaceho na chrbte s vyvrátenou hlavou smerom k divákovi. Na tejto postave sa na rozdiel od postavy archanjela prejavil autorov zmysel pre realizmus. Celkovo je oltárna architektúra  mohutná, statická, odľahčená je však bohatým dekorom. Ide o jeden z mála zachovaných barokových oltárov v regióne.

Bočný oltár Panny Márie - je zložený s nového obetného stola, obrazu Panny Márie  z roku 1877 a širokého prerezávaného barokového rámu z prvej polovice 18.storočia.

Bol reštaurovaný a doplnený v druhej polovici 20.storočia.

Centrum oltára tvorí obraz kazulového tvaru, olejomaľba predstavujúca Pannu Máriu v ikonografickom type Immaculaty, na modrom pozadí, dolu s polkruhom oblakov.

Mária, obklopená rozmernou lúčovou gloriolou je zobrazená s dlhými svetlými rozpustenými vlasmi, odetá je v ružovom prepásanom rúchu a modrom plášti, ruky má roztvorené v geste odovzdania.

Autorom obrazu je tirolský kostolný maliar Felix Daberto, ktorý pôsobil na Slovensku približne v rozmedzí rokov 1870-1890.

Vnútorný hladký rám obrazu lemuje široké, zlátené a polychrómované rámovanie zložené z vrúbkovaných volút, pásky a akantových listov nesúcich na každej strane kvet slnečnice. Rámovanie dopĺňa desať plnoplastických okrídlených anjelských hlavičiek a ukončuje ho kríž s gloriolou a holubicou Svätého Ducha.

Pamiatka je montážou súčastí z rôznych slohových etáp. Najhodnotnejšou  je kvalitná, bohato zdobená dekoratívna baroková drevorezba rámu.

Baroková kazateľnica je z prvej polovice 18.storočia, má architektúru zdobenú drevorezbou, mramorovaním, zlátením a striebrením. Štyri strany polygonálneho rečniska vystupujú do priestoru, piatu tvoria dvierka vedúce do sakristie.  Dno rečniska má tvar polygonálneho kužeľa zakončeného visiacou šuškou, spodná rímsa parapetu je zdobená rezbou listovca, nad dvierkami je zväzok akantových listov, po bokoch  sú prerezávané volútové krídla s akantom a rozetami, pričom tu ide o zjednodušenú modifikáciu dekoru z oltára Panny Márie. Ozvučná strieška je polygonálna, po obvode zdobená čabrakou, na rímse akantovými volútami.

V obdĺžnikových výplniach parapetu rečniska sú olejomaľby na plátne  - veľmi jednoducho podané obrazy štyroch píšucich evanjelistov zobrazených na neutrálnom pozadí, v pokojných postojoch a s bežnými atribútmi: sv. Matúš s ľudskou postavou, sv. Marek s levom, sv. Lukáš s býkom a sv. Ján s orlom.

Ozvučná strieška kazateľnice vrcholí sochou sv. Michala, archanjela s rozprestretými krídlami, v zlatej prilbici, odetého vo volútami zdobenom kyryse a krátkej suknici. V ľavej spustenej ruke drží váhy, v pravej zdvihnutej plamenný meč. Danamicky stvárnená socha, je najhodnotnejším prvkom inak bežného typu kazateľnice.

Kamenná pieskovcová krstiteľnica v duchu rustikálneho baroka je z 18. storočia. Má masívny tvar , nohu s kruhovým prierezom a so zvonovnicovou pätkou. Hladký, smerom nahor sa mierne zužujúci driek nesie misu, v dolnej polovici formovanú z radiálnych vypuklých lupeňov, v hornej časti so zúženým hladkým pásom, zakončenú profilovaným okrajom. Povrch krstiteľnice je opracovaný štokovaním do hrubozrnnej štruktúry. Kovový tepaný polguľový vrchnák na pánte, s členením obdobným ako misa, je vo vrchole zakončený ríšskym jablkom.