Menu
Obec Valaská Dubová
ObecValaská Dubová
Valaská Dubová

Valaská Dubová bude pre mňa navždy čarokrásnou dedinkou v objatí hôr s množstvom nevypovedaných tajomstiev

Mgr. Ľubica Lenartová a jej monografia Dubova Valachorum - Dejiny, religiozita a etnografia obce Valaská Dubová

Mgr. ĽUBICA LENARTOVÁ v rozhovore na tému jej monografie "Dubova Valachorum – DEJINY, RELIGIOZITA A ETNOGRAFIA OBCE VALASKÁ DUBOVÁ“ o vzniku a dejinách obce, živote ľudí, dejiny farnosti a kostolov, tradície a zvyky. V rozhovore: o požiari, starších cintorínoch aj o zasvätení kostola sv. Michalovi

Mgr. Ľubica Lenartová: Dubova Valachorum – Dejiny, religiozita a etnografia obce Valaská Dubová

➡"Podnetom k monografii bola láska k regionálnym dejinám, vďaka ktorým by mal človek poznať svoju kultúrnu identitu. Naša kultúrna identita je rovnako liptovská aj oravská. Valaská Dubová je jedinečná obec s názvom, ktorý v sebe spája valaské a slovanské prvky. Cieľom je zviditeľniť obec nielen pre záujemcov či turistov, ale hlavne pre domácich."

➡Mgr. Ľubica Lenartová je interná doktorandka na katedre historických vied na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a výkonná redaktorka internetového časopisu Acta theologica et religionistica. Vyštudovala študijný program religionistika (Gréckokatolícka teologická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove, 2015). Rozhovor: ⬇

1⃣.)Kedy si sa začala zaujímať o históriu našej obce, a čo podnietilo tento záujem? Ako by si charakterizovala Tvoj vzťah k obci Valaská Dubová❓

Mgr. Ľubica Lenartová:▶"Začalo to už v detstve, ale akosi som nevedela, ako to všetko realizovať. Zaujímalo ma viac vecí, napr. kto sú moji predkovia, odkiaľ prišli, či boli tunajší, či boli poverčiví a pod. Už počas strednej školy som inklinovala k dejinám a umeniu, študovala som odevný dizajn a tak sa náš kroj pre mňa stal srdcovou záležitosťou a inšpiráciou. Pomaly to išlo, až kým som sa nedostala na vysokú školu. Dnes môžem povedať, že záujem o históriu našej obce, i celkovo, súvisel hlavne so začiatkom štúdia na vysokej škole v Ružomberku, neskôr v Prešove, kde som obhájila diplomovú prácu „Dejiny obce a farnosti Valaská Dubová“. Postupne som si osvojila vedecké metódy, terminológiu, prácu s literatúrou a celkovo sa štúdium a bádanie stali niečím, čo som chcela a chcem robiť. Čo sa týka môjho vzťahu k Valaskej Dubovej – priznám sa, nebol vždy pozitívny. Zmena nastala, až keď sa do môjho života dostala veda a zistila som, že naša obec je nielen náš skvost, ale ide aj o vzácnosť vo všeobecnom historickom meradle. Dnes vnímam svoju obec oveľa hlbšie a dynamickejšie, nakoľko sa súčasný postmoderný svet začína podpisovať i na nej. Pre mňa už navždy bude tou čarokrásnou dedinkou v objatí hôr, s trošku známou históriou, avšak s množstvom nevypovedaných tajomstiev."

2⃣.)V monografii spomínaš „trend nastupujúceho ateizmu a kresťanskej vlažnosti“, tiež fakt, že sa v súčasnosti zabúda na „silné kresťanské povedomie a korene“. Čím podľa Teba je spôsobený tento fakt (najmä v Európe), prečo je moslimská viera oveľa silnejšia, a čo to môže v budúcnosti spôsobiť❓

Ľubica L.:▶"Tento fakt je spôsobený viacerými faktormi, ale podľa mňa kľúčovú rolu zohráva konzumizmus a s ním spojené plytvanie (nielen potravinami), klimatická kríza, stres, narušenie medziľudských vzťahov. Ľudia už v praveku hľadali a aj dnes hľadajú nejaké duchovno, božstvo, takže potreba viery je v človeku ako genetický kód. Aj keď s tým niekto nebude súhlasiť, ale toto je vedecký fakt, ktorý ľudstvo odlišuje od ríše zvierat. Náboženstvo, v našom prípade kresťanstvo, by malo stavať na svojich koreňoch, na našom území zvlášť na misii sv. Cyrila a Metoda, a to by sme si mali medzi sebou navzájom odovzdávať. Vierozvestcovia prišli medzi slovanské pohanské kmene, ktoré vzývali polyteistické božstvá, no neničili hneď pohanské modly a ani nezakazovali pohanské obrady. Keby to spravili, tak by úspešnosť misie bola nulová. Radšej s láskou napomínali, učili príkladom a postupne nahrádzali pohanské božstvá kresťanskými svätcami, podobne aj obrady. Toto bola správna cesta šírenia kresťanstva u nás, ktorou sa treba inšpirovať aj v súčasnosti. A tu premostím na islam, ktorý môže byť hrozbou pre Európu, avšak možno aj obohatením, ako tomu bolo aj v minulosti. Je to veľmi široká otázka, takže zhrniem odpoveď do pár riadkov. Islam sa šíri iným spôsobom ako kresťanstvo. Tu treba poznať historický kontext šírenia islamu i jeho vierouku. To najdôležitejšie je, že moslimská viera je súčasťou všetkých zložiek ľudského života – je aj mimo mešity či modlitebne. Od hygieny až po právo. Kresťanstvo v Európe sa uzavrelo do kostolov, komunít, farností a toto je problém a dôvod, prečo je moslimská viera oveľa silnejšia. Ľudia preto nežijú podľa kresťanských zásad, avšak hľadajú duchovno a to nájdu v podobe nových náboženských hnutí, islamu, peňazí, kariéry a pod. Osobne si myslím, že islam až taká hrozba do budúcna nie je, určite nie pre Slovensko. Skôr sa obávam konzumu a klimatickej krízy, tieto dva fakty narobia (a už robia) veľa zla."

3⃣.)Kde by sa dali lokalizovať staršie cintoríny v obci (napr. starší ako ten približne z rokov 1550-1786 na dnešnom námestí)? Dá sa predpokladať, že by také miesto mohlo byť pod súčasným kostolom? Prípadne ešte starší v okolí vrchu Žiar (ak vychádzame z názvu - Slovania mali žiarové pohrebiská (spaľovanie) až do 6.-9.storočia)? Je šanca, že sa v budúcnosti uskutoční archeologický výskum, ktorý vnesie viac svetla do histórie našej obce❓

Ľubica L.:▶"V prípade cintorína je to ťažká otázka, keďže nie som archeológ, ale pokúsim sa na ňu odpovedať. V podstate nám zostáva len dedukovať a čakať, až sa raz nejaký ten archeologický výskum uskutoční. Samozrejme v hre je aj vrch Žiar a tiež Žiarce, otázne je, či ich spájať s Keltským obyvateľstvom, Slovanmi alebo s tzv. valaskou kolonizáciou. Osobne predpokladám, že cintorín by mohol ležať aj v miestach kostola, ale ako som písala aj v monografii – nevieme na 100%, či dedina pôvodne ležala tam, kde je dnes, alebo v miestach Nemčíka, a možno je všetko úplne inak, ako to vidíme v súčasnosti. Myslím, že žiadne ľudové rozprávanie ani povesti nevznikli len tak „z ničoho“. Určite tam museli byť nejaké príčiny, ktorých význam, a možno aj nejaký ten fakt sa odrazili na celkovom ráze tohto folklóru. Naozaj je to ťažké a ide tak len o hypotézy, alebo skôr o moje predpokladané závery. Odpovedať na to, či sa v budúcnosti uskutoční nejaký archeologický výskum – to tiež nie je v mojej réžii. Osobne si myslím, že sú naozaj veľké predpoklady, aby bol a bolo by každopádne prínosné, keby sa konal. Miest, ktoré by bolo vhodné podrobiť archeologickému výskumu je hneď niekoľko. Na to sú však potrebné financie a naozaj zdĺhavý proces získavania povolení, potvrdení atď."

4⃣.)Obec Sedliacka Dubová, rovnako ako Valaská Dubová, mala v minulosti zasvätený kostol sv. Kozmovi a Damiánovi. Súčasný kostol majú obe obce zasvätené sv. Michalovi archanjelovi. Obidve obce sa kedysi volali názvom „Dubová“, obidve majú aj vrch Žiar. Spája nás niečo s touto obcou? Aký vidíš význam toľkých rovnakých vecí (spojitostí) v oboch obciach❓

Ľubica L.:▶"Priznám sa, že prvotný môj názor bol taký, že ide o omyl a jedná sa o údaje prináležiace len k jednej obci. Štúdium a bádanie (hlavne v prácach regionálnych historikov) ma presvedčili, že ide o dve nielen fyzicky, ale aj historicky samostatné obce. A či majú spoločnú minulosť? Je to možné... Spája nás nielen spojitosť s kostolmi a patrocíniami, aj spomínané toponymá, dokonca i slovesný folklór obsahuje isté paralely. Aktuálne je aj tento problém predmetom mojej vedeckej práce, takže snáď prinesie nejaké želané informácie a vnesie viac svetla do tejto problematiky. Priznám sa, že zatiaľ nevidím nejaký jasný význam, týkajúci sa týchto obcí a prvé závery si zatiaľ nechávam pre seba."

5⃣.)Podľa čoho sa v našej obci rozhodlo už v roku 1750 o zasvätení kostola sv. Michalovi archanjelovi? Má konkrétny význam pre našu obec zasvätenie starších kostolov konkrétnym svätým (napr. zasvätenie kostola z roku 1550 sv. Imrichovi)❓

Ľubica L.:▶"Každé patrocínium, neviem ako dnes, ale v minulosti určite, bolo vyberané naozaj starostlivým spôsobom. Zjednodušene povedané – každý svätec mal istú funkciu, a tá sa vďaka patrocíniu akoby prenášala na kostol, teda na sakrálny priestor. Z tohto dôvodu je patrocínium sv. Michala archanjela veľmi zvláštne a zaujímavé. V stredoveku sa zvykli zasväcovať tomuto svätcovi práve také kostoly, ktoré stáli na pohanských svätyniach či obetiskách, dokonca i na cintorínoch. Takýto jedinečný archanjel s mimoriadnymi atribútmi bol v predstave stredovekého človeka pravdepodobne predstavou nedosiahnuteľného posvätna. Jedine takto sa mohla prekryť a postupne nahradiť pôvodná pohanská (napr. slovanská) religiozita, pričom sa zachovalo dané lokalizované posvätné miesto. Stredoveký človek by totiž len tak nezmenil svoju vieru/poverčivosť, a ani miesto uctievania by zrejme nezanechal. Archanjel Michal figurujúci ako ten, čo porazil zlo (náš hlavný oltár), bol však svojou silou a umeleckým znázornením vnímaný ako nadprirodzene silný, čo viedlo k náhrade pohanského kultového miesta za kresťanskú svätyňu. Či to takto bolo aj v prípade nášho kostola, je veľmi polemické, nakoľko kostol bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi až v novoveku. Naproti tomu však niektoré odľahlejšie lokality Slovenska mohli byť aj v novoveku stále pod vplyvom povier, pohanskej mágie a rôznych slovanských praktík. A to mohol byť i prípad našej obce a nášho obyvateľstva. Staršie patrocíniá našich kostolov mali určite jasné funkcie, možno už v období pokresťančovania severnej časti Slovenska, ako sa to javí pri zasvätení kostola sv. Kozmovi a Damiánovi. V tomto prípade išlo o svätcov z raného kresťanstva, a preto by sa dalo domnievať, že prvá sakrálna stavba mohla byť aj staršieho dáta a kresťanská misia, ktorá z našich predkov spravila kresťanov, bola možno z oblasti Byzancie. V prípade patrocínia sv. Imricha je zasa pomerne jasná väzba na Uhorsko a kristianizačné tendencie z obdobia vlády sv. Štefana a sv. Imricha, avšak vymedziť to a potvrdiť priamymi dôkazmi nie je možné bez podrobného vedeckého výskumu. Tieto údaje sú však len stručným náčrtom problematiky, takže sa na ne nemôžeme viazať ako na konečný verdikt histórie. Avšak ja predpokladám, že každé patrocínium našich kostolov malo nejaký význam aj pre našu obec, alebo význam vo vzťahu k našej obci i farnosti."

6⃣.)Ťažkým zásahom do života našej obce bol požiar z roku 1935. Zhorelo 135 domov. Naša obec mala približne 700 obyvateľov. Zostalo len 7 domov. Je známe, kde po požiari bývala väčšina ľudí, ktorí zostali bez strechy nad hlavou? Ako dlho asi trvalo, kým sa taký rozsiahly požiar podarilo uhasiť❓

Ľubica L.:▶"Podrobnosti nepoznám, a venovala som sa tomu len do určitej hĺbky, avšak z rozprávania starších občanov viem, že sa uchýlili na okraji lesa, stavali si koliby, jednoduché prístrešky. To obdobie muselo byť ťažké a je pre nás takmer nemožné vcítiť a vžiť sa do tej situácie, ktorá panovala. Mne osobne pri písaní monografie napadla myšlienka, ktorá je síce stredovekého charakteru, ale je myslím dosť pravdepodobná – kostol ako útočisko. Nepredpokladám ale, že by sa tam ukryli stovky ľudí na dlhší čas. Určite k tomuto účelu slúžili aj zvyšné domy, ktoré po požiari ostali. Od informátorov z obce mám údaje, že nové murované domy sa v dedine po požiari stavali postupne, kým sa nedostavali všetky. Tie už postavené slúžili zatiaľ ako prístrešky pre časť obyvateľstva dediny. Naše poňatie domu a domova v porovnaní s tým, ako to chápali ľudia v minulosti (približne do polovice 20. storočia, ojedinele aj dlhšie), bolo také, že dom bol miestom života – tam sa človek narodil, vyrastal, zomieral, počas života pracoval, modlil sa, žil. V dome sa zdržiaval asi len vtedy, keď pracoval vo vnútri (varenie, pradenie, šestonedieľka s dieťatkom a pod.), alebo spal. Inak sa zdržiaval von – na poli, v záhrade, na priedomí, v holohumnici... Samozrejme, požiar domu bol obrovským nešťastím a stratou. Avšak domovom bola celá dedina, stolica či kraj. Prísť o takmer celú dedinu bolo teda určite horšie aj z pohľadu jedinca v tej dobe. Každopádne, ľudia vtedy neboli viazaní na materiálno ako sme dnes my. No určite bolo nesmierne ťažké dívať sa na zhorenisko a zaslzenými očami hľadať svoj dom. Naši predkovia pritom vedeli, že domovom je niečo viac, ako len budova. Čo sa týka hasenia požiaru – na tú dobu bolo hasenie ešte stále pomerne primitívne. Nebolo ani k dispozícii v každej obci, a už vôbec nebolo rýchle a niekedy ani efektívne. K dispozícii bol vlastne potok, možno studne a pod. Nakoľko zhorela takmer celá Valaská Dubová, je možné, že sa zrejme čakalo, kým sa proste požiar sám uhasí, resp. zhorí väčšina horľavého materiálu ako drevo a slama. K preskakujúcim plameňom zo strechy na strechu a odlietajúcim iskrám sa veru s vedrom vody asi ani nepriblížili. Takže taký požiar mohol trvať aj niekoľko dní. Pár zachovaných domov po tomto veľkom požiari mohlo byť uchránených i vďaka haseniu, ale i vďaka lokalizácii ďalej od iných budov a pod. V takýchto živloch hrá rolu viacero aspektov, takže retrospektívne je pomerne ťažké sa k tomu vyjadrovať."

7⃣.)Ako vnímaš prácu súčasného vedenia obce (starostu a poslancov)? Aký je Tvoj odkaz čitateľom ❓

Ľubica L.:▶"Keď sa človek pozrie retrospektívne na našu obec, vidieť zmeny, i to, že sa starosta i poslanci snažia. Viem, že dnes je doba ťažká a urobiť niečo viditeľné, aby to občan ocenil, je ťažké. Ale práve my občania by sme sa mali uskromniť a robiť dobré meno obci tým, ako sa správame v obci, mimo obce, ale i inde na Slovensku či vo svete. Práca vedenia obce nie je len o projektoch, ktoré sú viditeľné a od radosti si ich musíme fotiť, je toho oveľa viac, a žiaľ veľa práce sa nevidí. Aj mnoho občanov sa snaží o čo najlepšie meno našej dediny akýmkoľvek spôsobom, ktorý je pre daných ľudí najvhodnejší. Niekto zodvihne a zahodí do koša odpadky, iný poďakuje, pozdraví, usmeje sa, poradí. Starajme sa o to, čo z našej pôvodnej dediny ešte ostalo. Nemyslím len rovinu tradícií, ale históriu našej obce po každej stránke. Nesnažme sa všetko nahrádzať novým, uchovajme čo ostalo. Dajme si záležať na udržiavaní tradícií a keď sa budeme nabudúce obliekať do kroja – nože si pozrime čiernobiele zažltnuté fotografie, aby sme niekde nespravili chybu. Buďme hrdí na to, odkiaľ pochádzame, kde stál dom po starých rodičoch, kde sme mali pole... A ak to pole máme – tak ho aj obrábajme, to je to najmenej, čo môžeme spraviť. Niekedy stačí zasiať hrach 🙂. Pritom skromne prosme: „dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane“."

➡Rozhovor viedol poslanec obce Valaská Dubová Mgr. Martin Kereškéni, zverejnený bol na fb stránke Za lepšiu budúcnosť obce Valaská Dubová: https://www.facebook.com/ObecValaskaDubova

➡Publikáciu "DUBOVA VALACHORUM - DEJINY, RELIGIOZITA A ETNOGRAFIA OBCE VALASKÁ DUBOVÁ" vydalo Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2018, v náklade 150 kusov. Autorka prácu venovala "pamiatke srdcom veľkej žene Anastázii Koleštíkovej rod. Gajdošovej." V práci sú okrem iného zozbierané písomné informácie zo súkromného archívu obyvateľky obce Ľudmily Holubčíkovej a výpovede starších občanov. Tiež množstvo odkazov z rôznych bibliografických prameňov.

➡Vedecká monografia bola vydaná s finančnou podporou Grantovej agentúry pre doktorandov a mladých vedecko-pedagogických pracovníkov Prešovskej univerzity v Prešove.

Dátum vloženia: 14. 6. 2021 10:22
Dátum poslednej aktualizácie: 14. 6. 2021 13:40
Autor: Martin Kereškéni